Práve som sa balil na posledné dvoj kolo I. ligy LRU – plávaná do Humenného, keď mi zazvonil telefón. Volal mi Ivan Görčöš z Brna a rovno mi položil otázku, či idem so Sensasom Českej republiky chytať Svetové finále Sensas cup. Nerozmýšľal som, okamžite som povedal áno. Finále Sensas cup je najväčší pretek vo svete a najprestížnejší po majstrovstvách sveta. Na svetové finále Sensasu sa postupuje z regionálnych súťaží.
V prvých kolách súťaží 1 600 štvorčlenných družstiev o postup do semifinále, do ktorého postupuje 256 mančaftov. Zo štyroch semifinále postúpi 64 družstiev do finále. Vo Francúzsku a na tieto preteky sú medzinárodné pravidlá C.I.P.S. upravené tak, že okrem bodov za gram váhy sa pripočítavajú k výslednému súčtu aj body za ulovené ryby. To znamená čo ryba to + 5 bodov. Tento rok do finále postúpili družstvá z nasledovných krajín: Francúzsko, Anglicko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Chanell Island, Nemecko, San Marino, Česká republika, Švajčiarsko. Pretek sa konal v meste Belfort na plavebných kanáloch širokých 15-25m. Hĺbka vody bola do 2,5 m. Každý sektor bol rozdelený na štyri podsektory. Vzdialenosť medzi jednotlivými podsektormi bola aj niekoľko sto metrov a medzi sektormi aj niekoľko desiatok km. Do dejiska pretekov sme vycestovali už 5 dní pred pretekmi, aby sme odtrénovali čo možno najviac kanálov a zistili, čo a aké krmivo je potrebné namiešať. Vedeli sme, že ideme do krajiny, kde je národnou rybou plotica. Vedeli sme, že ideme chytať proti profesionálnym družstvám a pretekárom, ktorí na majstrovstvách sveta dosiahli na nejeden titul. Vedeli sme, že tieto preteky majú vyššiu konkurenciu, ako je na majstrovstvách sveta, lebo z absolútnej svetovej špičky tu chýbali len Taliani, Maďari a Poliaci. Boli tu ale najlepší francúzski, belgickí, nemeckí a anglickí pretekári vo väčšom počte, ako im dovoľuje reglement majstrovstiev sveta. Tréningy V pondelok večer sme vyrazili smer Belfort a na trať sme dorazili ráno v utorok. Po dlhej ceste sme si chceli pospať a oddýchnuť, ale to by s nami nesmel cestovať nezmar Libor Samlík. Ten keď uvidel vodu okamžite vytiahol bedňu a deličku, rozrobil krmivo a začal chytať. Keď som videl, že jeho príprava nie je na pol hodinku, tak aby som od únavy nespadol do vody, som si vybalil veci aj ja. Takéto tipy vôd nepoznáme a musím povedať, že mi trať nebola moc sympatická. Po úvodnom kŕmení okamžite začali zábery pleskáčikov, plotičiek a hrebenačiek, sem tam zabral aj sumček americký. Prvý tréning naznačil, že ideme chytať na vody, kde je dostatok drobnej ryby. Bolo však jasné, že po týždni tréningov na tejto vode sa ryba prežerie a na jej lov bude potrebné používať absolútne jemné náčinie. Streda bola dňom, kedy sme absolvovali prvý ostrý tréningový pretek medzi sebou. Suverénnym víťazom sa stal Ivan Görčöš, ktorý ulovil 76 ks rýb za tri hodiny. Bol to deň, kedy prišlo k výraznej zmene počasia a celú dobu lialo ako z konvy. Ivan našiel systém, ako loviť plotičky pravidelne, čo sa ani mne ani Liborovi nedarilo. Keby sme dali naše váhy a počty dokopy, tak aj tak sme spolu mali menej ako Ivan. Po príchode na hotel nás už čakal Honzo Heidenreich, ktorý odchádzal z Českej republiky až v stredu ráno. Honzo doviezol živé nástrahy a návnady na ďalšie dni tréningov a preteky. Vo štvrtok sme chceli odtrénovať najvzdialenejší sektor. Po niekoľkých omyloch a pokusoch sa nám podarilo nájsť trať, na ktorej trénovali družstvá Sensasu A a B, San Marina a Daiwa Dorking na čele s tohto ročným majstrom sveta Williamom Raisonom. Mne pripadlo miesto vedľa Willa. Keď Angličania videli, že handicap meškania na tréning, sme za pár minút prípravy vyrovnali, prišli za nami a dojednali spoločný začiatok kŕmenia a chytania. Bol to kanál, kde nechcelo nič brať a keď tak len malé hrebenačky. Asi po 30 min. som sa rozhodol, že skúsim chytať beličky, ktoré som si od začiatku tréningu poctivo prikrmoval. Hneď na prvý hod som na 3,5 m bič chytil veľkú belicu, za pár minút ďalšiu a ďalšiu. Bolo vidieť, že v radoch angličanov stúpa nervozita a návštevnosť ich trénerov v našom boxe. Po skončení tréningu ako prvý ku mne prišiel Will so zdvihnutým palcom a gratuláciou. Aj keď to nebol oficiálny pretek bol to pre mňa neuveriteľné povzbudenie – porazil som aktuálneho majstra sveta v priamom súboji. Chalani z nášho družstva, boli jediní, čo na tomto kanále chytili aj pleskáčov a celkovo sme mohli konštatovať, že sme boli rovnocenný súper, ak nie lepší, ako jeden z najväčších kandidátov na prvenstvo Daiwa Dorking. Poobede sme strávili sledovaním konkurencie na iných kanáloch. Ako družstvo sme mali handicap, že na preteky sme prišli bez doprovodu, trénerov a ľudí, ktorí by nám odsledovali konkurenciu. Tieto veci sme si museli zabezpečiť aj na úkor vlastných tréningov. Na základe sledovania a mojich poznatkov som konštatoval, že nie je rozdiel vo vybavení, v technike a ani kŕmení medzi svetovými esami a slovenskými, alebo českými pretekármi. Rozdiel je v precíznosti a malých detailoch, ktoré laik ani nezachytí. Preteky dnes vyhrávajú pretekári, ktorí si dajú záležať aj na tých najmenších detailoch, lebo presne vedia čo a prečo robia. Bolo na nich vidieť, že sú to profesionáli, ktorí sa živia pretekárskym rybolovom. Piatok bol deň, keď sme išli odskúšať posledný kanál na ktorom sme ešte nechytali. Deň predtým na ňom trénovali pretekári Sensas A a chytali relatívne veľkých pleskáčov. Pár minút po zakŕmení prišlo prvé prekvapenie, Hozík zasekol prvého kapra. Kaprov som pravidelne začal chytať aj ja a sem tam aj Ivan s Liborom. Ten deň sme spravili suverénne najvyššie váhy zo všetkých pretekárov, až do 25 kg. Záujem o nás a naše systémy bol tak veľký, že sa pri nás zastavovali jednotlivé družstvá na špionáž. Premetom záujmu konkurencie boli hlavne systémy, na ktoré sme pravidelne chytali veľké ryby. Skúmali hrúbku vlascov, tvar plavákov a rozloženie oloviek, silu gúm v deličkách, krmivo a spôsob lovu. Chytali sme na 0,5g plaváčiky, základný vlasec bol 0,1 mm a nadväzec s háčikom č. 18-20 mal hrúbku 0,08 – 0,07 mm. Zdolanie 1,5 – 2 kg kapra trvalo cca 10 – 20 min. Po tréningoch na základe analýzy, čo a ako sme chytali sme usúdili, že len dva sektory sú také, kde je možné očakávať aj väčšie ryby. Vo väčšine sektorov, bola hlavná ryba malá plotička a hrebenačka, ktorú bolo treba chytať úplne na jemno s hrúbkou vlascov 0,04 -0,06 mm, na háčiky veľkosti č. 20-26 a veľkosťou plavákov 0,1 – 0,4g. Počas tréningov sme používali krmivo Sensas Etang 3000, Gros Gasdons 3000 a ploticu od firmy Milo. Krmivo sa nám počas tréningov osvedčilo a nebol dôvod meniť jeho zloženie na pretek. Na závod sme mali pripravené po ½ l piniek a ½ l malej patentky + veľkú patentku cca 3 dcl na chytanie. Bolo však dôležité použiť správnu hlinu, ktorú sme špeciálne vlhčili a upravovali. Používali sme svetlé a tmavé hliny + ich kombináciu. Žiaľ o tom, kto je v ktorom sektore sme vedeli dopredu, ale nevedeli sme, ktorý je to sektor, lebo ku každému písmenu bola priradená farba a tá sa losovala až tesne pred odchodom na trať. Tu nám vznikal problém s úpravou farby hliny na požadovaný odtieň a druh lovenej ryby. Všetky veci a krmivo na pretek sme si pripravili v predstihu tak, aby sme mali možnosť vidieť, čo miešajú domáci pretekári a hlavne spolumajiteľ firmy Sensas, jeden z najlepších pretekárov vo svete a majster sveta v družstvách Jean Desque. Jean miešal tie isté krmivá ako my, ale vo forme explosiv. Bolo však zaujímavé a poučné, akým spôsobom rozrobil krmivo s vodou a vlastne ako hotové krmivo dovlhčoval sprejom. Celý postup nebol robený kvôli konzistencii krmiva, ale z dôvodu zvýšenia efektivity účinných látok v krmive. V sobotnom preteku som si vylosoval červený sektor, kde som na tréningu chytal beličky a vlastne tento sektor mi aj celé družstvo prialo, lebo sa mi tam darilo. V príprave som si prichystal niekoľko belicových prútov, beličkové krmivo od firmy Milo a samozrejme deličku na lov hrebenačky a plotičky. Keď som dorazil na trať, tak som zistil, že som sa dostal niekoľko sto m nižšie, ako sme trénovali. V príprave som sa pýtal rozhodcu, čo je to za miesto a či tam žije belička. Odpoveď bola, že belica málo a sú tam pleskáče. Asi 30 min. pred začiatkom preteku sa naraz voda rozbehla a zo stojatej vody sa stala divá voda. Cez kanál plával plne naložený remorkér, ktorý ho zakalil na absolútnu mulinu. Pravdu povediac neveril som, že sa voda vyčistí a budú tam brať ryby, skôr som si myslel, že keď sa chytí jedna dve náhodné rybičky, tak to bude úspech. Našťastie som sa mýlil. Hneď od začiatku sa v sektore začala chytať drobná ryba, mne sa podarilo na prvý hod chytiť cca 20 cm pleskáčika. No francúzski pretekári chytali ryby na nadhod a vedel som, že začal nerovný boj amatéra s profesionálmi. Nie som z tých čo sa vzdávajú a asi po 10 min. som chytil kapríka, s ktorým som vedel, že určite už neskončím posledný. To ma povzbudilo, zvýšilo sa mi sebavedomie a začal koncert, kde sa mi v pravidelných intervaloch darilo chytať kapra, alebo pleskáča. Teami jednotlivých pretekárov okamžite reagovali a tak v prvej hodine z lovu plotičiek sa stal lov veľkej ryby. Ja som mal už dostatočný náskok a pravidelným kŕmením prostredníctvom kŕmnej misky som sa snažil udržať rybu na mojom lovnom mieste. Po dvoch hodinách by som bol býval najradšej keby už pretek skončil, lebo mi natiahli tak veľké ryby, že som ich nevedel zdolať a Francúz o dve miesta odo mňa začal chytať ryby na skrátenú deličku cca 8 m. Váženie po skončení preteku bolo pre mňa fantastické. Hral som pre družstvo jednotku a druhého v poradí som porazil o cca 4 kg. Paradoxne na 14 kg mi stačilo 18 rýb a pretekári s 200 – 220 rybami vážili do 2 kg a skončili v tomto sektore na posledných miestach. Večer sme sa dozvedeli ostatné umiestnenia v družstve, kde Honzík s veľkými rybami hral umiestnenie 5, Ivan v sektore, kde brala ryba len prvých 25 min. hral umiestnenie 15 a Libor mal umiestnenie 16. Na nedeľný pretek sme išli s odhodlaním, že skúsime zabojovať a posunúť sa v sektoroch vyššie. Fantastické výkony v nedeľnom preteku predviedli Libor Samlík a Ivan Gorčoš, ktorí skončili vo svojich sektoroch na druhých miestach. Libor porazil v priamom súboji Willa Raisona a Ivan ďalšieho majstra sveta v družstvách Darrena Coxa z Anglicka. Horšie to bolo so mnou a Honzom. Dostali sme sa do sektorov, kde sa chytala len drobná ryba a aj to veľmi málo. Ja som prvú a zároveň poslednú rybu chytil 1 min. pred koncom preteku, malú hrebenačku a nebol som posledný. Honzo sa trápil tiež s hrebenačkami a nestačilo to na lepšie než 16 miesto. Celkovo sme hrali veľmi rozdielne umiestnenia podľa jednotlivých sektorov. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že v sektoroch s veľkou rybou sme hrali na celkové víťazstvo s umiestneniami 1,2,2,5. V sektoroch, kde brali len malé plotičky a hrebenačka sme hrali na koniec pretekárskeho poľa s umiestneniami 15,15,16,16. Na základe týchto výsledkov je jasné, že štyri dni tréningu na úplne iných vodách, aké poznáme, nám nestačili na natrénovanie malej ryby. Bola to však veľká škola s množstvom poznatkov, ktoré nás v budúcnosti ešte viac priblížia k víťazom. Finále Sensas, bol krásny pretek a zážitok na celý život. Som veľmi rád a vysoko si vážim, že ma chalani zo Sensasu Českej republiky na tento pretek pozvali a nominovali. Ďakujem.
