Magický úplněk měsíce | Novinky | Rybářské potřeby e-shop

Tento rok sa na ryby nedostávam tak často oko by som si predstavoval, ale pri pohľade do kalendára som si nemohol nechať ujsť 24. September. V túto noc bol totiž spln mesiaca. Niekto na spln mesiaca a jeho silu verí, iný zase nadávajú a v takýto deň na ryby vôbec nejdú.

Po dlhšej prestávke som sa opäť ukázal na brehoch môjho obľúbeného jazera a pomocou sonaru som si našiel dve lovné miesta. Pred samotným ,,magickým splnom mesiaca,, som si bol obe svoje novo obójkované miesta zakŕmiť asi jedným kilogramom doma robených boilies z arómou octopussy a hotovkami SK 30. V deň lovu som ako nástrahu použil neutrálne vyváženú /Balanceed / guľôčku SK 30 v priemere 24mm, ktorú som mal asi 24h namočenú v rovnakom dipe. Tesne pred polnocou som sa strhol zo sna, na jedno pípnutie signalizátora, za ktorým nasledovalo ďalšie. Priskočil som k udiciam a čakal čo sa bude diať. Zazrel som, ako sa mi na udici pomaličky zohýbala špička. Na nič som nečakal, jemne prisekol a bleskovo naskočil do pripraveného člna. Keď som sa po chvíli dostal nad rybu, nedokázal som ju odlepiť od dna. Pomalé pohyby ryby v asi 7m hĺbke a pekne zohnutá udica naznačovali, že sa jedná o niečo krajšie. Asi po dvadsiatich minútach sa ryba konečne ukázala na hladine. Kvôli odrazu mesiaca na hladine jazera som nevidel veľkosť ryby, ale zazdalo sa mi, že je to šupináč. Na tretí krát sa mi podarilo kapra podobrať a pohľad do podberáku bol fantastický. Ihneď som vedel, že je to môj starý známy. Pre istotu som si naňho posvietil čelovkou, aby som sa uistil, či je to na 100% on. Áno! Bol to on! Nie šupináč, ale pekný lysec-riadkáč. Kapor ktorého som dobre poznal a zdolal ho už 4x pred tým. Na Slovenskej zväzovej vode takmer nemožné, ale bolo to tak! Mal som nesmiernu radosť a s úsmevom od ucha po ucho, som sa plavil k brehu. Zobudil som Hofiho, chytajúceho z druhej strany ostrova a oznámil mu, že som chytil ,,svojho ,, riadkáča. Nechápal a myslel že som námesačný, lebo ani netušil, že som mal záber a bol som na vode. Nasledovalo váženie a na displeji váhy sa ukázali číslice 15,95. Po odpočítaní podberáka bola teda čistá váha riadkáča 15,10kg. Bol som z toho prekvapený, lebo presne túto rybu zdolal kamarát Maťo Winkler 6 dní predo mnou. On mu síce navážili 16kg, ale to nebolo podstatné.

Tešilo ma, že sa riadkáčovi darí a od prvého ulovenia stále priberá na váhe. Zároveň som si spomenul na to, kedy sa v roku 2006 ocitol po prvý raz v mojom podberáku. Navážil som mu 13kg. Asi po mesiaci som zdolal tohto kapríka znova. Zabral mi z toho istého miesta. Pri takejto neopatrnosti z jeho strany, som mu veľké šance na prežitie veru nedával. O rok neskôr som sa fotil s riadkáčom po tretí krát. Záber prišiel po tretí krát za sebou z tej istej hrany. Asi som sa trafil do jeho teritória. Navážil som mu 13,5kg čo znamenalo, že 0,5kg po roku nebol až taký veľký váhový prírastok. Rok 2007 sa stal zároveň pre túto rybu takmer osudným. Pamätám si, že bol utorok a ja som v ten večer prišiel o krajšiu rybu, ktorá mi na mušľovej hrane utrhla celí 20m nadväzec amnesie + niekoľko metrov silónu. V piatok v ten istý týždeň som si bol aj s ,,parťákom,, Peťom trošku zavláčiť. Už sme sa chystali domou, keď som zahlásil, že spravím posledný hod a balíme. Počas navíjania sa mi na twister zachytil akýsi silón. Po chvíľke som zistil, že je to vlastne môj silón aj s amnesiou a začal som ho namotávať na ruku. Dostal som sa k jednému koncu, ktorý bol na pevno omotaný o rúry, pomocou ktorých v tom čase odsávali kal z dna jazera a odsávacie rúry boli naťahané po celej hladine. Ako náhle som začal ťahať druhý koniec, zistil som, že je tam dajaká ryba. Nechápal som, keď sa nám pri člne objavil totálne vyčerpaný ,,môj,, riadkáč. Netuším odkedy bol omotaný o tieto rúry, isté však bolo, že kaprík za sebou ťahal montáž už tretí deň a bol chytený tak pevno, že sme mali problém ho vôbec vyháčkovať. Možno sme mu zachránili život. Nemal som pri sebe fotoaparát ani prechovávací sak, preto som kapríka ihneď pustil. Nechcel som ho kvôli fotke ešte viac stresovať. Želal som mu aby sa z toho dostal a že by bolo dobré, keby sa ešte niekedy ukázal. Asi poslúchol a jeho poďakovaním bolo moje piate stretnutie s touto krásnou rybou.

Prajem Vám veľa takýchto krásnych príhod strávených pri vode a najmä pri splne mesiaca :-))

Richard Tóth